Paprika: pestovanie a starostlivosť

Na pestovanie vonku vyberajte najmä veľmi skoré sladké odrody a čo najteplejšie chránené miesto.

Odrody s klinovitými alebo paradajkovito tvarovanými plodmi zvládajú vonkajšie podmienky lepšie než papriky s veľkými hranatými plodmi.

Červené a žlté papriky nemusia vonku každý rok stihnúť úplne dozrieť do konečnej farby. Ak chcete mať väčšiu istotu úplného vyfarbenia plodov, vhodnejší je skleník alebo fóliovník.

Vyberte svetlé a teplé miesto.

Paprika rastie najlepšie pri denných teplotách približne 22–25 °C. V noci jej vyhovuje teplota asi o 7 °C nižšia.

Pôda by mala byť ľahká, teplá a bohatá na organickú hmotu. Vhodné pH je približne 6,2–6,8.

Ak pôdu nezakrývate fóliou alebo mulčom, počas sezóny ju aspoň dvakrát plytko prekyprite a odstráňte burinu.

Pod rastliny môžete rozložiť slamu. Pomôže udržať v pôde rovnomernejšiu vlhkosť.

Papriku vysaďte na miesto, kde najmenej štyri roky nerástli paprika, paradajky ani zemiaky. Všetky patria medzi príbuzné rastliny a môžu trpieť podobnými problémami.

Papriku si najskôr vypestujte zo semien v interiéri ako mladé rastliny, ktoré neskôr presadíte von. Takýmto rastlinám sa hovorí priesady. Priamo do záhona papriku nevysievajte.

Semená vysievajte vo februári.

Vonku vysádzajte papriku až po polovici mája, keď je pôda dostatočne teplá a už nehrozia neskoré mrazy.

Medzi rastlinami nechajte približne 40 cm a medzi radmi tiež približne 40 cm. Do každého miesta vysaďte jednu rastlinu.

Papriku zalievajte pravidelne a snažte sa udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú.

Dlhšie sucho alebo veľké výkyvy medzi suchom a silnou zálievkou môžu viesť k opadávaniu kvetov a k hnilobe konca plodov, ktorá sa prejavuje hnedými až čiernymi škvrnami na spodnej časti papriky.

Voda na zalievanie by nemala byť o viac ako približne 5 °C chladnejšia než pôda.

V menšom skleníku zalievajte ku koreňom radšej častejšie a menšími dávkami. Pri nedostatku vody môžu opadávať aj malé plody a na väčších sa môžu vytvárať pozdĺžne praskliny.

Pred výsadbou môžete do záhona zapracovať maštaľný hnoj.

Papriku pestovanú vonku prihnojte približne koncom júna a potom znovu o mesiac.

Dusík môžete počas rastu dopĺňať napríklad hnojivom z rozomletých rohov, ktoré sa nazýva rohovina. S množstvom to však nepreháňajte, pretože príliš veľa dusíka podporuje rast listov a môže oddialiť kvitnutie aj dozrievanie plodov.

Na doplnenie draslíka môžete použiť síran draselný. Paprika je citlivá na vyššie množstvo solí a chloridov.

V menšom skleníku, kde ste pôdu vopred obohatili kompostom a hnojom, môžete počas sezóny prihnojovať približne raz týždenne. S hnojením prestaňte asi dva týždne pred koncom pestovania.

V nádobe môžete živiny dopĺňať rohovinou a počas tvorby plodov podľa potreby aj tekutým hnojivom. Počas veľkých horúčav ho používajte v nižšej koncentrácii a nalejte ho na pôdu, ktorú ste najskôr navlhčili čistou vodou.

Pri veľkoplodých sladkých paprikách pestovaných v menšom skleníku odstráňte prvý kvet, ktorý vyrastie v mieste, kde sa hlavný výhon prvýkrát rozvetví.

Tento prvý kvet sa niekedy nazýva kráľovský kvet.

Prstami ho opatrne vychýľte do strany a odstráňte. Rastlina potom môže viac energie venovať ďalšiemu rastu a tvorbe ďalších plodov.

Hlavný aj prvý bočný výhon ponechajte.

Vrcholy ostatných výhonov nemusíte kvôli dobrej úrode pravidelne odštipovať.

Papriku môžete zbierať ešte zelenú alebo ju nechať dozrieť do konečnej farby danej odrody.

Plody zbierajte približne raz týždenne, keď sú pevné, lesklé a dosiahli typickú veľkosť.

So zberom príliš nečakajte. Ak na rastline zostáva veľa zrelých plodov, tvorba ďalších sa spomaľuje.

Nazbieraná paprika vydrží približne 10–20 dní pri teplote 7–10 °C. Pri nižšej teplote môžu stopky začať černieť.

Papriky pestované na sušenie a výrobu korenia sa zbierajú najmä v septembri, časť úrody môže dozrievať ešte v októbri.

Opadávanie kvetov

Paprika môže zhadzovať kvety a puky, keď má málo svetla alebo vody.

Problém sa objavuje aj pri nevhodných teplotách. Kvety môžu opadávať pri nočných teplotách pod približne 16 °C alebo počas horúcich dní nad približne 29 °C.

V malom skleníku zalievajte ku koreňom častejšie a menšími dávkami. Počas horúčav skleník vetrajte a zatieňte.

Vošky

Vošky sa najčastejšie zhromažďujú na vrcholoch mladých výhonov, pukoch a spodnej strane mladých listov.

Vošky zmyte prúdom vody, tlak zvyšujte pomaly a opatrne. Silno napadnuté vrcholy odstrihnite. V skleníku môžete použiť prípravok s účinnou látkou draselné soli mastných kyselín. Ošetrite na začiatku napadnutia, najviac 5-krát, dávkujte podľa etikety. Prípravok je pre včely škodlivý.

Choroby a škodcovia

Na paprike sa môžu objaviť aj ďalšie problémy:

• Jemné žlté bodkovanie listov spôsobujú veľmi drobné roztoče, ktoré sa nazývajú roztočce chmeľové.
• Striebristé poškodenie listov zanecháva drobný štíhly hmyz, ktorému sa hovorí strapky.
• Množstvo drobných bielych mušiek je molica skleníková.
• Nepravidelné diery v listoch vyžierajú slimáky bez ulity, ktoré sa nazývajú slizniaky.
• Mozaikovité sfarbenie a deformáciu listov môžu spôsobiť vírusové choroby.
• Biely vatovitý povlak pri zemi vytvára biela hniloba.
• Vädnutie a tmavé škvrny pri spodnej časti stonky spôsobuje fytoftórová hniloba.
• Múčnatý povlak vytvára múčnatka.
• Sivý povlak spôsobuje pleseň sivá.

Pri plesni sivej odstráňte napadnuté časti a opatrne ich vložte do vrecka, aby ste nerozprášili výtrusy huby. Vonku odstráňte celé silno napadnuté alebo odumreté rastliny.

Proti plesni sivej môžete vonku aj v skleníku použiť biologický prípravok s baktériou Bacillus amyloliquefaciens MBI 600. Ošetrujte od prvého viditeľného kvetného púčika do plnej zrelosti, najviac 6-krát, dávkujte podľa etikety. Do zberu počkajte 1 deň. Riziko pre včely je pri dodržaní dávky prijateľné.

Proti fytoftóre, múčnatke, vírusovým chorobám ani bakteriálnej škvrnitosti papriky nie je povolený prípravok pre záhradkárov. Pri fytoftóre odneste choré plody aj celé choré rastliny zo záhona. Pri bakteriálnej škvrnitosti odstráňte a vyhoďte silno napadnuté časti. Ak sa príznaky vírusu objavia aj na plodoch, odstráňte a vyhoďte celú rastlinu.

Do vykurovaného skleníka môžete papriku vysádzať približne v polovici apríla. Do nevykurovaného skleníka ju vysádzajte od začiatku do polovice mája.

Kým nezačnú rásť plody, udržiavajte podľa možností približne 22 °C cez deň a 18 °C v noci.

Keď teplota v skleníku vystúpi nad približne 28 °C, začnite vetrať. Teploty nad 30 °C môžu zhoršiť tvorbu plodov, preto skleník počas horúcich letných dní vetrajte a podľa potreby zatieňte.

Pri menších odrodách s obmedzeným rastom nechajte medzi rastlinami približne 30 × 30 až 30 × 35 cm.

Keď paprika dorastie asi do výšky 45 cm, dajte jej oporu. Môžete použiť tyčku alebo ju viesť po špagáte. Vetvy s ťažkými plodmi priviažte mäkkým motúzom, aby sa nezlomili.

Pre jednu rastlinu vyberte nádobu s objemom aspoň 10 l a šírkou približne 30 cm.

V lete kontrolujte vlhkosť pôdy každý deň. Počas horúčav môže paprika v nádobe potrebovať každodennú zálievku.

Nádoba musí mať otvory, cez ktoré môže prebytočná voda odtekať.